Anna Šatanová rod. Mitterová 

 

Prezraďte nám ako ste sa dostali k ľudovému spevu a celkovo k folklóru?

Ja som sa narodila a vyrastala v rázovitej podpolianskej dedinke Korytárky a tu som od malička vnímala ľudovú pieseň, hudbu, kroje, zvyky a tradície ako súčasť  môjho života. Mamička pekne spievala, otec bol známy muzikant, huslista a k tejto svojej láske viedli aj svoje deti. Brat dodnes hrá na husliach, na heligonke, pekne spieva ako aj všetky moje sestry. Tento dar a nadanie som aj ja zdedila po mojich rodičoch.

V základnej škole v Korytárkach sme mali pani učiteľky, ktoré s nami deťmi vždy pripravovali predstavenia, kde ľudová pieseň mala svoje miesto a v podstate my všetky deti sme radi spievali a vystupovali. Neskôr som veľmi často účinkovala v Zbore pre občianske záležitosti pri vtedajšom MNV v Kriváni / vtedy ešte spoločné aj pre Korytárky/ pod vedením pani Marty Chamulovej.

Počas štúdia na Gymnáziu vo Zvolene som začala účinkovať vo folklórnom súbore Detva, najskôr ako tanečnica, neskôr speváčka s ľudovou hudbou Ďatelinka. Tu sa začala moja dlhá niekoľkoročná „spevácka“ púť – krásny život s ľudovou piesňou v spolupráci s rôznymi muzikami na Podpoľaní  ale aj inými ľudovými hudbami a orchestrami na Slovensku. Za svoje dlhoročné účinkovanie s ľudovými hudbami Ďatelinka Ondreja Molotu, Jaroslava Hazlingera, Juraja Pecníka, Jána Hrončeka, Viliama Didiáša, Alexandra Daška, Vrchárskeho orchestra, OĽUNu pod vedením Štefana Molotu a Miroslava Dudíka, štúdiového orchestra Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici pod vedením Ondreja Mrázika, heligonkára Matúša Mittera a ďalšími,  som absolvovala veľké množstvo vystúpení doma a  v zahraničí, účinkovala som v televízii a v rozhlase.  Nahrala  som niekoľko spoločných speváckych projektov a mám aj svoje vlastné,  profilové CD albumy s názvom Milka, Nôty moje najmilšie a Milka a muziky z Podpoľania, kde sú nahraté piesne môjmu srdcu blízke. Nedá sa zabudnúť na svadby, plesy, zábavy a podobné aktivity, kde sme vo veľmi priateľskom vzťahu s ľuďmi, ktorí si radi s nami zaspievajú a zatancujú.

Zároveň som bola 25 rokov riaditeľkou a vedúcou ženskej speváckej skupiny folklórneho  súboru Poľana pri Technickej univerzite vo Zvolene, kde som profesijne pôsobila  ako vysokoškolská profesorka. Pracovala som ako programová riaditeľka festivalu Akademický Zvolen, režisérka programov na festivaloch Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, Očovskej hrude v Očovej, členka hodnotiacich komisií na rôznych folklórnych prehliadkach a súťažiach v speve ľudových piesní.

Aký je Váš vzťah k rodnému regiónu Podpoľanie?

Krásna príroda Podpoľania, spôsob života ľudí, ich pracovitosť ale aj hrdosť, pokora a zbožnosť, zvyky a obyčaje sa stali základom aj pre ľudovú kultúru, ktorá je v tomto kraji udržiavaná, pestovaná a pevne verím, že aj večne živá..

Podpoľanie je jedným z najsvojráznejších regiónov Slovenska so vzácnymi hodnotami kultúrneho a prírodného dedičstva. Pôsobením mnohých generácií vzniklo unikátne územie – malebný vidiecky kraj na úpätí horského masívu Poľana. Podpoľanie je známe originálnou ľudovou kultúrou a stále živými folklórnymi tradíciami. K osobitným prejavom patria ľudové tance, muzika, piesne, zvyky, obyčaje, ľudový kroj a výroba pastierskych hudobných nástrojov. Ľudia v Podpoľaní si vážia svoje tradície, snažia sa ich zachovávať a mnohí na  ich základe rozvíjajú svoju činnosť dodnes.

Ja som veľmi rada, že patrím k týmto ľudom a som šťastná, že môžem aj ja svojou činnosťou prispievať k jej udržiavaniu a rozširovaniu doma a v zahraničí.

Po skončení vysokoškolského štúdia som ostala pôsobiť na tunajšej teraz už  Technickej univerzite na Drevárskej fakulte vo Zvolene ako vysokoškolská učiteľka, neskôr vo funkcii vysokoškolského profesora. Bývali sme najskôr s rodinou vo Zvolene,  neskôr na Sliači a teraz sme sa presťahovali do nového domu a bývame na Podpoľaní v obci Kriváň. Je to blízko Korytárok, mám tu všetkých mojich súrodencov a rodinu. My s mojim manželom hovoríme, že sme si „ urobili radosť na starosť“ a sme  tu radi a šťastní, sme znovu doma.

Ktoré miesta na Podpoľaní patria medzi Vaše najobľúbenejšie ?

Teraz ako bývame na Podpoľaní, tak na bicykloch ale aj peši si veľmi radi skoro každý víkend  niekde vyjdeme. Ja si zaspomínam na svoje krásne detstvo, radosti, starosti ale aj na tvrdý život tunajších  ľudí.

Spôsob osídlenia, izolovanosť územia, odľahlosť obcí a lazov ako aj život ľudí  na lazoch bol základom toho, že  sa snažili byť sebestační, obrábali polia a lúky, chovali dobytok, hydinu a všetko potrebné pre život si dorobili svojpomocne. Moji rodičia  aj starí rodičia mali švíčky polí a lúk, ktoré sme ako deti pomáhali obrábať, tzn, že sme sa naučili všetko okolo hospodárstva, pásli sme kravy, ovce, husi, sušili seno, hrabali, kosili, kopali…. Okrem hospodárenia na poli sa hlavne otcovia zamestnali v blízkych závodoch v Detve, Hriňovej a Zvolene, mamky sa venovali výchove detí a vedenia domácností. Aj náš otec sa zamestnal v podniku Bučina Zvolen, chodil niekoľko kilometrov pešo na železničnú stanicu do Kriváňa, neskôr na autobus do Korytárok a mamka bola s nami doma.

Pri znovu poznávaní tohto krásneho mne blízkeho kraja sa veľmi radi porozprávame s ľuďmi, ktorí tu ešte žijú, pracujú a niektorí na dôchodku už oddychujú. Naposledy sme boli na bicykloch v Zlatne až u Samporov, na Blate, v Krivci, Hriňovej  a okolí, v Horných Korytárkach u Vilhačekov, Paučov, Libiakov, na Mlákach u Čechrenov, Grňov, smerom na Dolnú Bzovú u Mekušinov, Mitterov, Kraviarov, Budáčov, Sarvašov až v Pešti pri Podkriváni v okrese Lučenec, v Prvom a Druhom Piešti až na Budenej, v Stožku, v Detve kopec Siroň a Ostrôška.  Tu v Kriváni kopec Šrôpka, usadlosť Chvostiná, Voliarky, Mních, v Korytárkach Riečkárová dolina, u Petrov a Paľkov, na Korei – takto sme volali dnešnú dolnú obec Korytárky.

Toto sú pre mňa veľmi vzácne miesta, osídlenia, stavania, zákutia, lazy, doliny, kopce  a ľudia, ktorí tu žijú, žili a radi sa sem vracajú.

Pre tých, ktorí nepoznajú náš región, čo by ste im odporučili navštíviť, vidieť a zažiť?

V tomto kraji je čo navštíviť, zažiť a vidieť aj ako sa zmenil život ľudí tu na Podpoľaní. Odporúčame vidieť našu krásnu Poľanu s jej neodmysliteľnou Kaľamárkou, Melichovou skalou, vodopád Bystré, v Budinej Janošíkovu skrýšu a Budínsku skalu….

Tí, ktorí obľubujete kultúru a umenie, nezabudnite navštíviť Podpolianske múzeum a Dom umenia Arteska, amfiteáter v Detve aj v čase Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, Vígľašský zámok, kaštieľ Divín, Divínsky hrad, Galériu Jána Kulicha vo Zvolenskej Slatine.

Pre milovníkov športu a turistiky sú obľúbené turistické chodníky a cyklotrasy okolo Poľany, lyžiarske strediská Látky – Prašivá, Látky – Kočanda, Ski centrum Košútka Hriňová,  a kúpanie v priehrade Ružiná a kúpalisko v Detve.

Ďakujem za rozhovor a teším sa na stretnutia aj s návštevníkmi nášho krásneho kraja pod Poľanou.