REGIÓN PODPOĽANIE je zapísaný v povedomí širokej verejnosti ako svojrázny región s jedinečnou ľudovou kultúrou, zvykmi a tradíciami. Vyniká aj svojim tanečným i hudobným folklórom, ako aj zaujímavými inštrumentálnymi a vokálnymi prejavmi.

Ľudový odev 

Ľudový odev charakteristický pre širší región Podpoľania vyniká svojou pestrosťou a bohatosťou vzorov, ale aj strihom a použitým materiálom. Každá obec sa odevne rozlišovala množstvom lokálnych variantov čo taktiež prispievalo k bohatosti odevu. Ľudový kroj sa odlišoval od príležitosti nosenia i od veku a stavu nositeľa. V súčasnosti je ľudový kroj spod Poľany istým symbolom a prezentačným prvkom Slovenska. Pri návšteve regiónu pod Poľanou môžete aj dnes vidieť ľudí oblečených v krojoch pri rôznych príležitostiach, ako sú kalendárne obyčaje, sviatočné omše, či folklórne podujatia.

Ľudový tanec, spev a hudba 

 

Ľudový tanec, spev i hudba dodnes patria medzi jedinečné živé folklórne prejavy Podpoľania. Oddávna sa hovorilo, že Podpoľanci vynikali svojim tanečným, spevným i inštrumentálnym improvizačným prejavom, ktorý vychádzal z ich tvrdého a ťažkého spôsobu života na lazoch. Najtypickejším tanečným, vokálnym i inštrumentálnym prejavom Podpoľania sú Rozkazovačky s jedinečným spojením tanca, spevu a hudby, ktoré nie raz vyústili na zábave do bitky. Podpolianska ľudová pieseň je dodnes živá a neraz sú v nej ukryté osudy, príbehy i city podpolianskeho ľudu. Spieva sa o Poľane, krajine, dedine, lavičke či murovanej studni, kde chodí milá po vodu. Piesňou sa žialilo i radovalo, je súčasťou každého ročného obdobia či životného cyklu.

Podpolianska ľudová hudba sa vyznačuje neobyčajnou variačnou pestrosťou u predníkov. Na podpolianskych zábavách či podujatiach sa môžete stretnúť s dvoma typmi ľudových hudieb. Staršou formou je sláčiková trojka v obsadení – predník – husle, husľová alebo violová kontra a kontrabas. Novšou formou je veľká sláčiková hudba – predník – husle, pomocný predník – husle, husľová alebo violová kontra, cimbal a kontrabas. Medzi typické podpolianske inštrumentálne prejavy patrí aj hra na heligónku, fujaru, píšťalu či gajdy.

Zvyky a tradície podpolianskeho ľudu 

Na Podpoľaní sa vrámci kalendárneho cyklu zachovalo viacero stále živých zvykov a obyčají, ako sú v zimnom období Mikuláš, betlehemské obchôdzky, vinšovanie, šibanie dievčat na Štefana a chodenie Troch kráľov. V jarnom a letnom období – vynášanie Moreny, fašiangy, sviatky Veľkej noci spojené s tradičným oblievaním dievčat, stavanie a váľanie májov, Turice, pálenie míľ a na jeseň Dožinky – poďakovanie za úrodu.

Kalendárne obyčaje úzko súvisia s cyklom slnovratov a rovnodenností, pričom zimný slnovrat splynul pod vplyvom kresťanstva s Vianocami a jarná rovnodennosť s oslavou Veľkej noci. Kalendárny folklór má agrárny charakter, pretože sa formoval v súvislosti s poľnohospodárskym spôsobom života. Dodnes sa na gazdovstvách počas roka vykonávajú úkony, ktoré zabezpečujú prosperitu u zvierat, ale i úrodu na poli. Počas Vianoc pred štedrou večerou v čase kŕmenia sa hospodárskym zvieratám dáva chlieb s cesnakom, pričom cesnakom sa urobí na dvere a na čelo zvierat kríž, z toho dôvodu, aby boli zdravé a aby ich nik neuriekol. Na jar počas prvej orby sa posväcujú vrecia s obilím svätenou vodou, aby bola lepšia úroda a gazdovia, ktorí vykonávajú prvú orbu pomocou konskej sily, prežehnávajú svoje kone.

 

Festivaly a podujatia 

Ak sa rozhodnete spoznávať krásy podpolianskej ľudovej kultúry, určite tak urobte počas rôznych folklórnych festivalov, podujatí, či menších obecných akcií počas kalendárneho roka.

PODUJATIA

V každom ročnom období v rámci kalendárneho cyklu je na Podpoľaní čo zažiť a objaviť !!