Vedeli ste o tom, že Poľana má svojich sedem divov?!

My Vám ich radi predstavíme.

Vodopád Bystrého potoka

Prvý zo siedmich divov. Národná prírodná pamiatka patrí k najväčším vodopádom vo vulkanitoch Západných Karpát, pričom skalná stena presahuje výšku 23 metrov. Vodopád sa nachádza na južných svahoch Poľany, na hornom toku potoka Bystré.

 

Sopka Poľana

Slovenská vyhasnutá treťohorná sopka – stratovulkán. Poľana sa so svojím zachovaným tvarom vulkánu s priemerom približne 20 km zaraďuje medzi najvyššie vyhasnuté sopky v Európe.

 

Kaľamárka

Turistická atraktivita je najvýznamnejšia archeologická lokalita v Podpoľaní. To, čo Vás v tejto lokalite očarí, je extrémne členitý reliéf, ktorý má za sebou dlhú horolezeckú tradíciu, preto sa nazýva ako andezitová bašta športového lezenia.

Podpoliansky folklór, tradície a povesti

REGIÓN PODPOĽANIE je zapísaný v povedomí širokej verejnosti ako svojrázny región s jedinečnou ľudovou kultúrou, zvykmi a tradíciami. Vyniká aj svojim tanečným i hudobným folklórom, ako aj zaujímavými inštrumentálnymi a vokálnymi prejavmi.

Drevené vyrezávané kríže

Predstavujú jedinečnú súčasť lokálneho kultúrneho dedičstva miest a obcí Podpoľania. Pri návšteve Podpoľania ich môžete vidieť pri cestách, na cintorínoch a na Kalvárii v Detve, kde sa nachádza Expozícia drevených vyrezávaných krížov.

 

Bátovský balvan

Prírodná pamiatka Bátovský balvan sa nachádza v Hrochoťskej doline. Ide o 14 metrov vysoký a 8 metrov široký kamenný blok sopečného pôvodu – aglomerát. Tento útvar neprehliadnete cestou z Hrochotského mlyna na Kyslinky, ktoré ležia priamo v kráteri vyhasnutej sopky Poľana.

V starších štvrtohorách balvan zvetrával a následne sa zrútil do doliny riečky Hučava. Medzi sopečným materiálom je možné pozorovať aj typickú sopečnú bombu hruškovitého tvaru. Aj z tohto dôvodu ho miestni obyvatelia nazývajú bludným balvanom, hoci z geologického hľadiska o klasický bludný balvan nejde.

Napriek nehostinnému skalnému povrchu sa na Bátovskom balvane dokáže ujať život. Najčastejšie tu zakoreňujú borovice a brezy. Tieto stromy vďačia za živnú pôdu lišajníkom a machom, ktoré spolu s prachom a čiastočkami zeme prenášanými vzduchom vytvárajú na povrchu skaly tenkú vrstvu substrátu.

Keďže táto vrstva je plytká a korene stromov sa nemôžu dostatočne ukotviť, stromy často vyvracia vietor, alebo sa zlomia pod vlastnou váhou. Výnimky však potvrdzujú pravidlo. Odborníci dodnes považujú za rekordéra borovicu lesnú, ktorá dosiahla výšku takmer 9 metrov. V roku 1997 ju vyvrátil silný víchor. Podľa letokruhov mohla mať približne 66 rokov, čo je vzhľadom na extrémne podmienky rastu skutočný unikát.

Jánošíkova skala

Prírodná pamiatka Jánošíkova skala je mohutné aglomerátové bralo, vysoké až 30 metrov a dlhé približne 200 metrov. Nachádza sa v Chránenej krajinnej oblasti Poľana a jej chránené územie má rozlohu 1,68 hektára. Skala patrí medzi prírodné pamiatky so 4. stupňom ochrany.

Leží na okraji kaldery neogénneho stratovulkánu Poľana, v Hrochoťskej doline. Jej zvislá stena je tvorená andezitovou brekciou, v ktorej sú lapilly, bloky a sopečné bomby stmelené tufovým tmelom. Vplyvom zvetrávacích procesov sa na skale vytvárajú pozdĺžne trhliny, ktoré mechanicky narúšajú horninu a dávajú vznik počiatočnému štádiu skalného mesta. Práve mechanickým zvetrávaním vznikol aj otvor uprostred brala, pripomínajúci malú jaskyňu.

Vrchol Jánošíkovej skaly obopína úzky chodník. Vzhľadom na ochranu územia je výstup na vrchol v posledných rokoch zakázaný.

V bočnej časti skaly sa nachádza kotlovitá priehlbina a jaskyňa, známa ako Abčiná. Podľa miestnej povesti si sem legendárny slovenský zbojník Juraj Jánošík ukrýval svoje poklady – spúšťajúc sa do jaskyne zhora na lane.